Zvečnená spomienka na profesora Cigánka

V januári 2004 som predniesol nekrológ na svojho učiteľa, vynikajúceho vedca svetového mena profesora MU Dr. Leodegara Cigánka, DrSc., a zhrnul jeho výnimočné profesné curriculum vitae. Začiatkom tohto roku by sa dožil 90 rokov. Sledujúc a upozorňujúc na plíživo sa roztvárajúcu zaprášenú priepasť ignorácie a zabúdania osobností česko‑ slovenskej provencie vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti získal som plnú podporu výboru Slovenskej neuropsychiatrickej spoločnosti ako i Prezídia Slovenskej lekárskej spoločnosti (SLS) na etablovanie medaily prof. Cigánka a jednomyseľné odsúhlasenie jej prvého udelenia pani prof. MU Dr. Soni Nevšímalovej, DrSc. Súbežne rovnako vyvíjam aktivity, aby sa jeho meno ocitlo v tzv. Dvorane slávy SLS, zatiaľ zahŕňajúcej vyše 10 najvýznamnejších domácich vedcov počnúc prof. Niederlandom.

Parciálna repetícia: vo vydavateľstve Slovenskej akadémie vied v r. 1961 vyšla 152- stranová monografia Leodegara Cigánka –  Die elektroencephalographische Lichreizanwort der Menschlichen Hirnrinde, ktorá spolu s priekopníckymi prácami v oblasti evokovaných potenciálov viedla k unikátnemu svetovému oceneniu –  v r. 1982 s 524 citáciami v Current Contens sa stal prof. Cigánek svetovým citačným klasikom. Od r. 1968 do r. 1991 viedol II. neurologickú kliniku LF UK v Bratislave vo vtedy novej nemocnici na Kramároch a zo skvelého neurofyziologického teoretika‑ vedca sa stal uznávaný špičkový klinik. Jeho nesmierna pracovitosť, pružná adaptibilita a priam oduševnelá zanietenosť ho pobádali nielen k vytvoreniu moderného modelu klinického pracoviska, v ktorom čelil tzv. dvojrezortnosti –  skĺbil um a tvorivý potenciál ako školských tak zdravotníckych pracovníkov, ale aj príkladnému dôkazu, že aj v scestne nastolenom ideologickom režime sa dá niečo dosiahnuť. Jeho tiché, sústredené listovanie hrubého originálneho „šalabastru“ EEG počas vizít bolo „pauzou“ vizitu síce predlžujúcou, ale zároveň lekciou neomylného znalca „bio­rytmu“ mozgu. Málokto vedel, že jeho poctivosť a precíznosť až „pseudopsychastenického“ koloritu sa odrážala aj pri skúšaní medikov z neurológie –  pri každej z otázok si robil záznam o tvoriacej sa známke číslo s desatinnou čiarkou. Dostal som do daru jeho plochú sklenenú mištičku, na dne ktorej boli vygravírované EEG vlnky a do ktorej si strúhal svoje ceruzky. Mal ustavičné organizačne‑ klinické plány, ako aj námety odborne‑ vedecké. Okrem znamenitej monografie Evokované potenciály a ich využitie v klinickej praxi (Martin, Osveta 1991) sa zmieňoval aj o projekte venovanému epilepsii, ktorý však nestihol realizovať. Starostlivo si vyberal spolupracovníkov a bol im vzorom a logicky prirodzenou autoritou. Okrem zásadných vstupov do problematiky stanovovania klinickej smrti v začínajúcich transplantačných programoch v spolupráci s anesteziologicko‑resuscitačnými, ale i juristickými kolegami úzko spolupracoval so všetkými zdravotníckymi kolektívmi zaoberajúcimi sa zdravým i chorým mozgom. Unikátnymi navrhovanými a neurochirurgicky realizovanými trajektóriami cez hipokampus u temporálnej epilepsie predvídal reštauráciu novodobej neuropsychiatrie. Navonok krajne asketický a priliehavo i jemne astenický vzhľad a vystupovanie prof. Cigánka zdanlivo vylučovalo iné ako medicínske záujmy. Ale v skutočnosti bol neobyčajne vtipným a pohotovým „parťákom“ a opakovane na rôznych spoločenských akciách v uvoľnej bezprostrednosti dokázal vyrozprávať skvelé vtipy často aj s trefnou vulgárnejšou pointou, kedy všetkých nečakane prekvapil. Denne počúval a sledoval dianie vo svete a konfrontoval správy rádia či televízie „domáce“ s tými „militaristickými“ a mal ucelený, žiadnou propagandou neovplyvniteľný názor na vývoj politickej situácie. Tí doslovne prezieraví a múdri vtedajší „akademici“ hoci stranícky podkutí si vedeli vážiť aj takéhoto nestraníckeho kolegu a dávali mu priestor, lebo pochopili, že len rýdza odbornosť umožní relatívne malej krajine –  vtedy Československej republike –  reputáciu a zaručí globálne i medicínsky rozvoj a prevenciu zdravia jej občanov.

Keby sa pán profesor mohol na okamih „zobudiť“ a videl by, kam sa dostala Wienerova myšlienka kybernetiky, ako sa rozvinula a stala nepostrádateľná počítačová technika, na začiatku rozvoja ktorej v Ústave bio­niky vehementne stál, žasol by. I tak anticipoval počítačové algoritmy vyšetrovacích postupov, ale čo je nesmierne pozoruhodné, že nedopustil deklináciu precíznej a prioritnej anamnézy ako prvotného zdroja informácií o neurologickom pa­cientovi. Vedel ťažiť z overenej konzervatívnej klinickej praxe a dokázal ju napojiť na rysujúce sa moderné technologické postupy, dnes neraz zvádzajúce k neprípustnému alibizmu či predčasnej rutine. To sú iba niektoré príklady jeho neobyčajného citu a kombinácie intelektu, vysokej inteligencie a originálnej kreativity.

Profesor Cigánek si vážil kolegov. Jeho prioritné práce pochádzali z jeho vlastnej dielne, ale mnohé kľúčové publikácie (v spolupráci s neurochirurgami, psychológmi a vlastnými spolupracovníkmi) umožnili aj im „byť pri tom“. Spomínam na príhodu, kedy (v dobách bez CT, MR) samotný objektívny nález mal významnú výpovednú hodnotu: pozval raz samotného akademika Černáčka, aby osobne objektívne vyšetril spornú pa­cientku. Ešte dnes si pamätám na tenučké červenkasté pruhy po dôkladnom vyšetrení tzv. brušných reflexov, o jemnú poruchu, ktorých sa jednalo predovšetkým.

Ľudské, t.j. povahové a charakterové, vlastnosti pána profesora obtočené jeho nevšednou medicínskou múdrosťou a ovenčené jeho skúsenosťami a schopnosťami bez váhania využívať všetko nové (ako by asi reagoval na nuancie súčasných možností, napríklad funkčnej MR?), schopnosť sa naďalej vzdelávať a podporovať tých, ktorí sa postavia do šíku za ním –  vytvorili z tejto postavy „domácej“ medicíny legendárnu osobnosť, na ktorú sa nedá, ale predovšetkým nesmie zabudnúť.

Prof. MU Dr. Leodegar Cigánek, DrSc., sa dopracoval nepochybne k tomu najťažšiemu, i keď triviálne znejúcemu –  zmyslu života. Vypĺňa najpodstatnejšiu položku z rôznych interpretácií chýrneho Carpe diem. Jeho odkaz v podobe plodov práce sú trvalým prínosom a zároveň nehynúcim príkladom jedinečnosti, pokroku a antidogmatického prístupu k jestvujúcim problémom. Aj preto táto spomienka na neho, aj preto medaila s jeho menom a uvedenie do Dvorany slávy na pôde SLS. Profesor Cigánek je práve ideálnym modelom onoho Carpe diem, ktorého denné húževnaté napĺňanie dospelo k večnému opusu v oblasti neurovied.

prof. MU Dr. Peter Kukumberg, PhD.

prednosta II. neurologickej klinikyLF UK a UN Bratislava