Skoré pooperačné komplikácie po plánovaných operáciách degenerovanej driekovej chrbtice u starších pacientov

Stáhnout PDF English version

Autoři: P. Snopko; B. Kolarovszki; R. Opšenák; R. Richterová; M. Benčo; M. Hanko
Působiště autorů: Clinic of Neurosurgery, Jessenius Faculty of Medicine in Martin, Comenius University in Bratislava and Martin University Hospital, Slovakia ¹
Vyšlo v časopise: Cesk Slov Neurol N 2018; 81(4): 450-456
Kategorie: Původní práce
doi: https://doi.org/10.14735/amcsnn2018450

Souhrn

Úvod:
Degeneratívne ochorenie driekovej chrbtice patrí v súčasnosti medzi ochorenia postihujúce významnú časť populácie, obvykle staršej generácie. Operačná liečba je vo všeobecnosti u pacientov vyššieho veku spojená s vyšším rizikom výskytu pooperačných komplikácií.

Súbor pacientov a metodika:
Retrospektívna analýza pacientov vo veku nad 60 rokov, ktorí podstúpili operačnú liečbu degeneratívneho ochorenia driekovej chrbtice na Neurochirurgickej klinike Univerzitnej nemocnice Martin v období od januára 2015 do decembra 2016. U pacientov bol sledovaný výskyt skorých pooperačných komplikácií a zhodnotený vzťah medzi incidenciou pooperačných komplikácií, pridruženými ochoreniami a vybranými rizikovými faktormi.

Výsledky:
Celkom bolo sledovaných 107 pacientov (48 mužov a 59 žien). Výskyt pooperačných komplikácií bol 24,3 %. Incidencia chirurgicky významných komplikácií bola 9,4 %, incidencia chirurgicky nevýznamných komplikácií bola 17,8 %. 7,5 % pacientov vyžadovalo revízny chirurgický výkon. 83,2 % pacientov podstúpilo dekompresívny operačný výkon, 16,8 % pacientov podstúpilo inštrumentovaný výkon. Výskyt komplikácií bol vyšší u pacientov, ktorí podstúpili inštrumentovaný výkon, oproti pacientom, ktorí vyžadovali len dekompresiu spinálneho kanála (23,6 vs. 27,8 %; p = 0,7561). Štatisticky významný bol vzťah medzi pooperačnými komplikáciami a prítomnosťou diabetes mellitus typu 2 (p = 0,0082). Dĺžka operačného výkonu štatisticky významne ovplyvnila výskyt komplikácií (p = 0,001).

Záver:
Takmer u štvrtiny pacientov vo veku nad 60 rokov sa vyskytli pooperačné komplikácie s dominanciou chirurgicky nevýznamných komplikácií. Štúdia preukázala vyšší výskyt pooperačných komplikácií u pacientov po inštrumentovanom operačnom výkone ako u pacientov, ktorí výžadovali len dekompresiu spinálneho kanála (bez štatistickej signifikantnosti). Preukázali sme spojitosť medzi dĺžkou operačného výkonu, dĺžkou pobytu v nemocnici, prítomnosťou diabetes mellitus typu 2 a prítomnosťou pooperačných komplikácií.

Kľúčové slová:
spinálna chirurgia – pooperačné komplikácie – degeneratívne ochorenie chrbtice – pridružené ochorenia

Autoři deklarují, že v souvislosti s předmětem studie nemají žádné komerční zájmy.

Redakční rada potvrzuje, že rukopis práce splnil ICMJE kritéria pro publikace zasílané do biomedicínských časopisů.

Zdroje

1. Federal Interagency Forum on Aging-Related Statistics. Older Americans Update 2006: Key Indicators of Well--Being. [online]. Washington: U.S. Government Printing Office 2006. Available from URL: https:/ / agingstats.gov/ docs/ PastReports/ 2006/ OA2006.pdf.

2. Rudinsky B, Kolejak K. Degeneratívne ochorenie driekovej chrbtice – možnosti chirurgickej liečby. Neurol praxi 2008; 9(3): 134– 139.

3. Kirkland KB, Briggs JP, Trivette SL et al. The impact of surgical-site infections in the 1990s: attributable mortality, excess length of hospitalisation, and extra costs. Infect Control Hosp Epidemiol 1999; 20(11): 725– 730. doi: 10.1086/ 501572.

4. Calderone RR, Garland DE, Capen DA et al. Cost of medical care for postoperative spinal infections. Orthop Clin North Am 1996; 27(1): 171– 182.

5. Campbell PG, Yadla S, Nasser R et al. Patient comorbidity score predicting the incidence of perioperative complications: assessing the impact of comorbidities on complications in spine surgery. J Neurosurg Spine 2012; 16(1): 37– 43. doi: 10.3171/ 2011.9.SPINE11283.

6. Deyo RA, Nachemson A, Mirza SK. Spinal-fusion surgery – the case for restraint. N Engl J Med 2004; 350(7): 722– 726. doi: 10.1056/ NEJMsb031771.

7. Weinstein JN, Lurie JD, Olson PR et al. United States trends and regional variations in lumbar spine surgery: 1992– 2003. Spine (Phila Pa 1976) 2006; 31(23): 2707– 2714. doi: 10.1097/ 01.brs.0000248132.15231.fe.

8. Machado GC, Maher CG, Ferreira PH et al. Trends, complications, and costs for hospital admission and surgery for lumbar spinal stenosis. Spine (Phila Pa 1976) 2017; 42(22): 1737– 1743. doi: 10.1097/ BRS.0000000000002207.

9. DeWald CJ, Stanley T. Instrumentation-related complications of multilevel fusions for adult spinal deformity patients over age 65: surgical considerations and treatment options in patients with poor bone quality. Spine (Phila Pa 1976) 2006; 31 (19 Suppl): 144– 151. doi: 10.1097/ 01.brs.0000236893.65878.39.

10. Deyo RA, Mirza SK, Martin BI et al. Trends, major medical complications, and charges associated with surgery for lumbar spine stenosis in older adults. JAMA 2010; 303(13): 1259– 1265. doi: 10.1001/ jama.2010.338.

11. Mirza SK, Deyo RA, Heagerty PJ et al. Development of an index to characterize the “invasiveness” of spine surgery: validation by comparison to blood loss and operative time. Spine (Phila Pa 1976) 2008; 33(24): 2651– 2661. doi: 10.1097/ BRS.0b013e31818dad07.

12. Li G, Patil CG, Lad SP,et al. Effects of age and comorbidities on complication rates and adverse outcomes after lumbar laminectomy in elderly patients. Spine (Phila Pa 1976) 2008; 33(11): 1250– 1255. doi: 10.1097/ BRS.0b013e3181714a44.

13. Hrabalek L, Adamus M, Wanek T et al. Surgical complications of the anterior approach to the L5/ S1 intervertebral disc. Biomed Pap Med Fac Univ Palacky Olomouc Czech Repub 2012; 156(4): 354– 358. doi: 10.5507/ bp.2011.064.

14. Grob D, Humke T, Dvorak J. Degenerative lumbar spinal stenosis: decompression with and without arthrodesis. J Bone Joint Surg Am 1995; 77(7): 1036– 1041.

15. Lebude B, Yadla S, Albert T et al. Defining “complications” in spine surgery: neurosurgery and orthopaedic spine surgeons‘ survey. J Spinal Disord Tech 2010; 23(8): 493– 500. doi: 10.1097/ BSD.0b013e3181c11f89.

16. Durny P. Možnosti miniinvazívnej chirurgickej liečby pacientov s degeneratívnym ochorením driekovej chrbtice. Slov Chir 2014; 11(2): 48– 52.

17. Sebesta P, Stulík J, Vyskocil T et al. Cauda equine syndrome after elective lumbar spine surgery. Acta Chir Orthop Traumatol Cech 2009; 76(6): 505– 508.

18. Micankova Adamova B, Vohanka S. Kvantifikace postižení u pacientů s lumbální spinální stenózou. Cesk Slov Neurol N 2013; 76/ 109(5): 570– 574.

19. Micankova Adamová B, Hnojcikova M, Vohanka S et al. Oswestry dotazník, verze 2.1a - výsledky u pacientů s lumbální spinální stenózou, srovnání se starší verzí dotazníku. Cesk Slov Neurol N 2012; 75/ 108(4): 460– 467.

20. Katz JN, Lipson SJ, Lew RA. Lumbar laminectomy alone with instrumented or non-instrumented arthrodesis in degenerative lumbar spine stenosis: patient selection, costs, and surgical outcomes. Spine (Phila Pa 1976) 1997; 22(10): 1123– 1131.

21. Cassinelli EH, Eubanks J, Vogt M et al. Risk factors for development of perioperative complications in elderly patients undergoing lumbar decompression and arthrodesis for spina stenosis: an analysis of 166 patients. Spine (Phila Pa 1976) 2007; 32(2): 230– 235.

22. Button G, Gupta M, Barrett C et al. Three- to six-year follow-up of stand-alone BAK cages implanted by a single surgeon. Spine J 2005; 5(2): 155– 160.

23. Ciol MA, Deyo RA, Howell E et al. An assessment of surgery for spinal stenosis: time trends, geographic variations, complications, and reoperations. J Am Geriatr Soc 1996; 44(3): 285– 290.

24. Grob D, Humke T, Dvorak J. Degenerative lumbar spine stenosis: decompression with and without arthrodesis. J Bone Joint Surg Am 1995; 77(7): 1036– 1041.

25. Cho KJ, Suk SI, Park SR et al. Complications in posterior fusion and instrumentation for degenerative lumbar scoliosis. Spine (Phila Pa 1976) 2007; 32(20): 2232– 2237. doi: 10.1097/ BRS.0b013e31814b2d3c.

26. Patel N, Bagan B, Vadera S et al. Obesity and spine surgery: relation to perioperative complications. J Neurosurg Spine 2007; 6(4): 291– 297. doi: 10.3171/ spi.2007.6.4.1.

27. Yadla S, Malone J, Campbell PG et al. Obesity and spine surgery: reassessment based on a prospective evaluation of perioperative complications in elective degenerative thoracolumbar procedures. Spine J 2010; 10(7): 581– 587. doi: 10.1016/ j.spinee.2010.03.001.

28. Yagi M, Patel R, Boachie-Adjei O. Complications and unfavourable clinical outcomes in obese and overweight patients treated for adult lumbar or thoracolumbar scoliosis with combined anterior/ posterior surgery. J Spinal Disord Tech 2015; 28(6): E368– E376. doi: 10.1097/ BSD.0b013e3182999526.

29. Li G, Patil CG, Lad SP et al. Effects of age and comorbidities on complication rates and adverse outcomes after lumbar laminectomy in elderly patients. Spine (Phila Pa 1976) 2008; 33(11): 1250– 1255. doi: 10.1097/ BRS.0b013e3181714a44.

30. Benz RJ, Ibrahim ZG, Afshar P et al. Predicting complications in elderly patients undergoing lumbar decompression. Clin Orthop Relat Res 2001; 384: 116– 121.

31. Glassman SD, Alegre G, Carreon L et al. Perioperative complications of lumbar instrumentation and fusion in patients with diabetes mellitus. Spine J 2003, 3(6): 496– 501.

32. Okuda S, Oda T, Miyauchi A et al. Surgical outcome of posterior lumbar interbody fusion in elderly patients. J Bone Joint Surg Am 2006; 88: 2714– 2720. doi: 10.2106/ JBJS.F.00186.

33. Carreon LY, Puno RM, Dimar JR 2^nd et al. Perioperative complications of posterior lumbar decompression and arthrodesis in older adults. J Bone Joint Surg Am 2003; 85-A(11): 2089– 2092.

34. Browne JA, Cook C, Pietrobon R et al. Diabetes and early postoperative outcomes following lumbar fusion. Spine (Phila Pa 1976) 2007; 32: 2214– 2219. doi: 10.1097/ BRS.0b013e31814b1bc0.

35. Guzman JZ, Iatridis JC, Skovrlj B et al. Outcomes and complications of diabetes mellitus on patients undergoing degenerative lumbar spine surgery. Spine (Phila Pa 1976) 2014; 39(19): 1596– 1604. doi: 10.1097/ BRS.0000000000000482.

36. Epstein NE. Predominantly negative impact of diabetes on spinal surgery: a review and recommendation for better preoperative screening. Surg Neurol Int 2017; 8: 107. doi: 10.4103/ sni.sni_101_17.

37. Smith JS, Shaffrey CI, Sansur CA et al. Rates of infection after spine surgery based on 108,419 procedures. Spine 2011; 36: 556– 563. doi: 10.1097/ BRS.0b013e3181eadd41.

38. Hey HW, Thiam DW, Koh ZS et al. Is intraoperative local vancomycin powder the answer to surgical site infections in spine surgery? Spine (Phila Pa 1976) 2017; 42(4): 267– 274. doi: 10.1097/ BRS.0000000000001710.

39. Ahn DK, Kim JH, Chang BK et al. Can we prevent a postoperative spinal epidural hematoma by using larger diameter suction drains? Clin Orthop Surg 2016; 8(1): 78– 83. doi: 10.4055/ cios.2016.8.1.78.

40. Rao BR, Vasquez G, Harrop J et al. Risk factors for surgical site infections following spinal fusion procedures: a case-control study. Clin Inf Dis 2011; 53(7): 686– 692. doi: 10.1093/ cid/ cir506.